3. Martin Jánoš: NOSTALGIA (2025)

Autor v diele vytvorenom na konkrétnom mieste odrážajúcom prežité konkrétne zážitky, situácie, priateľstvá a tvorivé frekvencie, nadväzuje na predošlé kremnické štúdium na Škole úžitkového výtvarníctva dnes už neexistujúcej „Alma Mater“ niekoľkých generácií výtvarníkov. Kde sa po rokoch vracia už nie len v spomienkach, ale aj fyzicky a vytvára inštaláciu pozostávajúcu z viacerých objektov rôznych veľkostí a tvarov, usporiadaných v gradujúcej kompozícii.

Samotná kompozícia prechádza cez akýsi prstenec, kruh, bod zero, alebo nekonečno, náznak prchavosti okamihu umocňuje nestálosť matérie hrubo tesaného tvaru, ktorý autor ako keby prišíva lankami v korune stromov.

Zážitok dokončuje, ale aj začína prúd svetla, ktorý umocňuje celý dojem kompozície od bodu vzniku až kdesi do stratena a ješte ješte ješte ješte víc…